VEĽKÁ NOC
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné sviatky patria medzi „pohyblivé“ sviatky. Nemajú trvalé miesto, pevný dátum v kalendári ako napr. Vianoce. Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a trvá až po Bielu sobotu. Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
V našej Materskej škole vedieme detičky k tradíciám našich predkov. Spoločné zdobenie veľkonočných kraslíc a vešanie ozdobenych vajíčok na jablonku v našom sade si s radosťou z príchodu jari užívali.
SYMBOLY VEĽKEJ NOCI
Kraslice - poznajú všade vo svete. Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka.
Baránok- symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za svet
Sviečka - sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkriesenie Krista.
Oheň - veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
Kríž - ukrižovanie Ježiša.
Oblievačka - v pohanských zvykoch bolo polievanie vodou očistou, zmývaním zla. Neskôr sa vplyvom kresťanstva uvádzala ako pripomienka svätého krstu.
Korbáč - čerstvé, zakvitnuté vŕbové prúty boli symbolom života a plodnosti.
Zajačik - je symbolom skromnosti, pokory a čistoty. V Byzancii bol znázorňovaný ako symbol Krista, alebo v rukách Panny Márie, na znak čistoty a nepoškvrnenosti.